V dňoch 25. 10. – 27. 10. 2023 pred jesennými prázdninami sa Nešporáci siedmeho až deviateho ročníka zúčastnili skvelej exkurzie. Plní očakávaní sme v skorých ranných hodinách vyrazili za sprievodu dažďa autobusom do Čiech. Aj keď cesta bola dlhá, zabavili sme sa počúvaním hudby, spievaním a debatkami. Cestou sme za sebou nechávali dážď, mraky a s nastávajúcim dňom na nás už svietilo slnko, ktoré nás príjemne hrialo aj cez sklo autobusu. Prvou našou zastávkou po prekročení hranice bolo mestečko Modrá, kde sme videli úžasné miesto Archeoskanzen. Ide o opevnené sídlisko z doby Veľkej Moravy. Skanzen vznikol na mieste, na podklade skutočných archeologických nálezov. Pohybovali sme sa po hradbách opevnenia, vyšli na vežu, vstúpili do obydlí, kde žili kedysi Slovania, dielní, kde sme si vyskúšali mletie múky na žarnove, pozreli si zemnice, školu, v ktorej sa učili takí žiaci ako my – s tým rozdielom, že písali na voskové tabuľky prstom, alebo paličkou, nie ako dnes do zošita perom. Vstúpili sme do paláca biskupov a kostolíka sv. Jana. Ďalšou zastávkou v prvý deň bola krásna bazilika Velehrad, najvýznamnejšie pútnické miesto v Českej republike. Je úzko spojené s odkazom slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metóda, spolupatrónov Európy. V tichosti sme si baziliku prezreli, nabrali si vodu sv. Ignáca, ktorú je možné piť a dá sa ňou žehnať a vyprosiť zdravie. Potom sme sa pomodlili a vyskúšali akustiku baziliky spevom dvoch piesní. Po duchovnom zážitku sme sa autobusom odviezli do motorest Rohlenka, kde sme da najedli. Na výber sme mali klasickú českú kuchyňu, alebo KFC, Mcdonald, každý na čo mal chuť. Po výdatnom neskoršom obede sme sa autobusom dostali do Brna. Nasledovala prehliadka mesta. Najskôr sme si pozreli hrad Špilberg a jeho okolie, potom Petrov vrch aj s obeliskom a kostol sv. Petra a Pavla. Následne uličkami sme sa dostali do centra mesta, kde sme si pozreli zaujímavý brnenský orloj a užili si osobné voľno na večeru a menší shopping. Vo večerných hodinách sme sa ubytovali na vysokoškolskom internáte, kde sme si užili samých seba, nadviazali nové priateľstvá, porozprávali sa, niečo zahrali a išli spať, aby sme zvládli pomerne náročný program v druhý deň. O ôsmej sme mali výdatné raňajky, každý si prišiel na svoje, zbalili sme sa a vyrazili v ústrety ďalšiemu dňu a dobrodružstvu. Ako prvú sme videli v Moravskom krase priepasť Macocha, Ide o 138, 5m hlbokú priepasť a zároveň najväčšiu svojho druhu. Pohľad smerom dole z najvyššieho miesta bol úchvatný, ale zároveň desivý, plný rešpektu. Priepasť je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému v Českej republike. Keď sme zišli dole z najvyššieho bodu na najnižšie, dostali sme sa do jaskyne, ktorou preteká riečka Punkva. Touto riečkou sme sa plavili na loďkách aj my. Bola to tajomná plavba, niekedy desivá, keď sme sa museli preplaviť úzkym miestom, zohnúť hlavy, stiahnuť ruky, alebo miestom, kde bola hĺbka pod nami 40 m, no zároveň príjemná s úžasnými sprievodcami. Zážitok na celý život. Keď sme vystúpili z lodiek, krásnou lesnou cestou v samotnej priepasti sme sa prešli k autobusu, ktorý nás odviezol späť do Brna, do zábavného vedeckého centra s názvom Vida. Mali sme možnosť vidieť 180 hravých exponátov, vidieť a vyskúšať si ako funguje svet okolo nás, ktorého sme súčasťou. Navyše sme sa zúčastnili programu Detonáror. Išlo o výbušnú adrenalínovú show, ktorej súčasťou boli nielen ako diváci, ale priami účastníci aj traja naši žiaci. Večerný program už patril nám a obchodnému centru, kde si každý z nás kúpil nejaké suveníry, pamiatky na Brno a samozrejme sa navečeral podľa svojej chute. Unavení, ale šťastní a plní zážitkov sme trávili príjemný večer na internáte. V tretí deň ráno sme sa zbalili, išli sme na opäť suprové raňajky, rozlúčili sa s izbami, v ktorých sme prespali dve noci, naložili batožinu do autobusu a žiaľ už za silnejšieho dažďa sme sa odviezli do Technického múzea v Brne. Zúčastnili sme sa interaktívnej výstavy s názvom Lidé odvedle – neobvyklý výlet do sveta ľudí s hendikepom. Všetci sme mali možnosť vyskúšať si ako sa cestujem ako sa pohybujete v domácnosti, ako periete, keď dobre nepočujete, alebo nevidíte, alebo ste pripútaný na vozíku. Ďalej sme si pozreli výstavu Není TESLA jako Tesla, o významnom vynálezcovi a vizionárovi. Tu sme mali možnosť zažiť ako vzniká blesk. V technickej herni sme si vyskúšali zaujímavé fyzikálne javy, vyskúšali si rôzne fyzikálne zákony fyziky a technické aplikácie. Mali sme možnosť si prezrieť aj stále expozície – autá (veteráni), telefóny a televízory z rôznych dôb. Nabití novými vedomosťami a skúsenosťami sme sa vybrali na obed a domov. Cesta bola dlhá, pršalo, ale my sme sa zabavili v autobuse spevom, počúvaním hudby. Niektorí z nás sa chystali na Noc v škole, na ktorú sa patrične prichystali počas dlhého státia v zápche smerom na východ, keďže bol piatok a cesty plné áut. Šťastlivo sme dorazili o pol desiatej do Prešova pred školu, kde niektorí utekali do školy na noc, aby o nič neprišli a my ostatní sme išli domov dospať, čo sme nestihli počas troch skvelých dní.
Program bol bohatý, úžasný, zážitky nezabudnuteľné, plný nových vedomostí a skúseností. Žiaci boli skvelí, kolegyne Mária Kizeková, Zuzana Vargová a Ľubomíra Mišenková boli úžasné, naša sprievodkyňa Janka Šimková perfektná, pán šofér Denis Szentesi trpezlivý a spoľahlivý. Patrí vám všetkým veľká vďaka👍. Teším sa niekedy zas nabudúce.👏🙂
Katarína Čikošová
